Medzi najčastejšie psychické a emocionálne problémy, ktorým môže človek v modernom svete čeliť, patrí depresia. Je veľmi pravdepodobné, že ju niekedy zažije väčšina ľudí. Potom sa pravdepodobne nájdu aj takí, ktorí ju nezažívajú len z času na čas, ale zažívajú ju pravidelne. Môže sa stať, že sa to pre nich stalo spôsobom života a je to potom normálne.

Čo je normálne?

Takže to, čo je normálne pre jedného človeka, nemusí byť normálne pre iného. A to znamená, že niektorí ľudia budú zvyknutí žiť bez melanchólie a iní budú zvyknutí žiť s ňou. V dôsledku toho sa ich skúsenosti na tejto planéte budú radikálne líšiť. Okrem toho je pravdepodobné, že budú existovať jedinci, ktorí pri depresii siahnu po pomoci, a iní, ktorí si ju nechajú pre seba. Ak by niekto trpel depresiou, bolo by pre neho skvelým nápadom, aby sa obrátil o pomoc.

Zatiaľ čo sa však môžeme spýtať priateľa, ako uvariť konkrétne jedlo, alebo navštíviť svojho lekára, ak máme telesný problém, v prípade duševných a emocionálnych problémov sa to vždy nedeje. Spočíva to v tom, že človek sa pravdepodobne nehanbí požiadať o pomoc, keď ide o varenie jedla alebo návštevu lekára v súvislosti s fyzickým problémom, ale môže sa hanbiť, keď ide o vnútorný problém. A v dôsledku toho sa jednotlivec môže jednoducho zmieriť s tým, čo sa v ňom deje, namiesto toho, aby požiadal o pomoc. Ak by človek navštívil svojho lekára, mohol by skončiť na nejakom druhu liekov.

Potom sa zmení to, čo sa v nich odohráva, ale to môže ovplyvniť aj ich schopnosť cítiť rôzne emócie v rámci spektra. Ako krátkodobé riešenie a s ďalšou liečbou by vám to mohlo pomôcť v tom, aby ste mali schopnosť lepšie pochopiť samých seba a pokračovať. Napriek tomu, ak človek dostane len lieky a tým to končí, nedozvie sa o sebe nič.

Izolačný faktor

Niektorí muži a ženy sa na psychické problémy pozerajú izolovane, čo znamená, že nehľadia na iné faktory, ktoré by mohli byť zahrnuté. To, čo sa u nich vyskytuje, by sa potom mohlo považovať za "chemickú nerovnováhu" alebo pripísať genetike. Keďže sú však ľudské bytosti vzájomne závislé a nie sú oddelené od svojho okolia, znamená to, že treba brať do úvahy aj ich prostredie.

Ak sa na túto premennú nepozrieme, jednotlivec sa môže dostať na nesprávnu cestu a nakoniec si bude myslieť, že je s ním niečo od prírody zlé. Keď má človek depresiu, môže byť pre neho náročné vstať z postele, čo môže znamenať, že každý deň je pre neho boj. Môžu mať pocit, že nemajú žiadnu energiu, a to samozrejme ovplyvní všetky aspekty života. Potom je pre nich nemožné prijať každý deň a môžu mať pocit, že stratili chuť do života. Ich skúsenosť na tejto zemi teda nebude celkom príjemná a je to niečo, na čo si zvykli. Ak sa človek takto cíti, môže to znamenať, že vo svojom tele nosí uväznené zúfalstvo. Môže to byť spôsobené prostredím, v ktorom žije, a tým, ako miesto, kde býva, neuspokojuje jeho požiadavky.

Možno sú v blízkosti ľudí, ktorí ich zneužívajú a nerešpektujú ich hranice. Ďalší dôvod, prečo sa človek cíti smutný, môže byť spôsobený tým, že sa odpojil od svojho hnevu. A to by mohlo byť niečo, čo robia už tak dlho, že si ani neuvedomujú, že to robia. Hnev je často vnímaný ako "negatívna" emócia, čo potom môže ľuďom brániť v tom, aby ho dokázali začleniť. Človek potom môže stratiť kontakt so svojím hnevom, a keď k tomu dôjde, nastaví sa na to, aby to vydržal.

Vezmite na vedomie

Napríklad, aby ste mali hranice, mohli sa v živote posunúť vpred a vyjadriť sa, budú chcieť zostať v kontakte so svojím hnevom. A tiež ho vnímať ako niečo, čo má schopnosť usmerňovať ich a manévrovať ich vpred. Je to nestranné a nie niečo, čo by sa dalo označiť za pozitívne alebo negatívne. Keď človek nie je v kontakte so svojím hnevom, bude pre neho normálne nechať okolo seba chodiť iných, mlčať alebo hovoriť to, čo chcú počúvať iní, a stať sa pasívnym.

Bez nej nebude mať jednotlivec v sebe nič, čo by mu povedalo, keď sa porušuje jeho právo alebo keď neplní svoje požiadavky. A keď má človek zakomponovaný svoj hnev, neznamená to, že sa vždy cíti rozrušený, znamená to, že bude vedieť o tom, kedy niečo nie je v poriadku v každom okamihu svojho života a svojho života ako celku.

Dôvod, prečo sa človek odpojil od svojho hnevu, sa vráti k tomu, čo si myslí, že sa stane, ak si svoj hnev osvojí. Tieto presvedčenia sa pravdepodobne vytvorili počas mladších rokov človeka. Ak by sa nahnevali, môžu veriť, že by ich kvôli tomu niekto opustil a/alebo že by im ublížil. A keď sa v nich nahromadil hnev, môžu veriť, že ak by sa s ním dostali do kontaktu, ublížili by iným.

Záver

Človek by sa tiež mohol cítiť vinný zakaždým, keď prežíva hnev. Presvedčenie, ktoré človek má o vyjadrovaní svojho hnevu, by mohlo byť podporované tým, ako sa cíti vo svojom tele. A dôvodom, prečo veria tak, ako veria, môžu byť psychologické skúsenosti z minulosti, ktoré v nich zostali. Potom môže byť potrebné, aby vyhľadali pomoc terapeuta alebo liečiteľa, ktorý im umožní spracovať to, čo cítia. Ďalším prístupom je umožniť im spochybniť ich vieru a zmeniť ich správanie. Všetko môže závisieť od toho, čo človek cíti, že potrebuje, aby mohol zahrnúť svoj hnev a pokračovať.